Un instrument d’analyse et de mesure
du handicap en quatre dimensions
Selon le Système d’Identification et
de Mesure du Handicap « S.I.M.H. »
(Paris, Porto, Montréal, Tunis,
Jérusalem, Padoue, Belgrade)
Handitest ayisyen
Traduction en Créole (Haïti) par le Docteur Alexandre Schiler, chirurgien orthopédiste
à Port-au-Prince (Haïti), Diplôme universitaire Handicap, fragilité et Réadaptation
(Université Paris 12) et de la Faculté de linguistique appliquée,
Université d’état d’Haïti, Bois Verna, Port-au-Prince.
Dat egzamen an : .......... /.......... /..........
Idantifikasyon moun nan
| Siyati :.................................................................................................. | |||
| Non :..................................................................................................... | |||
| Sèks : | M |
F |
|
| Dat ou nesans :..................................................................................... | |||
| N° kat idantifikasyon nasyonal :............................................................ | |||
| N° Sekirite Socyal :................................................................................ | |||
| Adrès :................................................................................................... | |||
| .............................................................................................................. | |||
| Eskolarite : | Pwofesyon : | ||
| Lekòl preskolè | Nan aktivite pwofesyonèl | ||
| Lekòl òdinè | P’ap trvavay pou kounyeya | ||
| Lekòl especyal | San aktivite pwofesyonèl | ||
| Pa te lekòl ditou | Retrete | ||
| Kondisyon familyal : | |||
| Selibatè |
|||
| Kantite pitit osnon kantite moun ki sou kont ou :.......................... | |||
| Mari oswa madanm nan aktivite pwofesyonèl : wi |
|||
Identifikasyon patoloji yo (kòz maladi yo)
Maladi osnon chòk fizik oswa sikolojik |
Dat li parèt |
Pwonostik |
||
Estab |
Amelyorasyon |
Agravasyon |
||
| 1) | ||||
| 2) | ||||
| 3) | ||||
| 4) | ||||
| 5) | ||||
Evalyasyon kò a
(Chanjman ki fèt nan kò a : anndan oswa deyò)
| Eskò 1 : echèl ki endike eta kò a |
|
| 0 |
Okenn lezyon |
| 1 |
Lezyon minim |
| 2 |
Lezyon mwayen |
| 3 |
Lezyon grav |
| 4 |
Lezyon grav anpil |
Echèl |
|||||
| 0 |
1 |
2 |
3 |
4 |
|
| Sèvo | |||||
| Espinal (mwèl epinyè) | |||||
| Ògán tande yo | |||||
| Ògán vizyon yo | |||||
| Ògán ki pèmèt mastikaj | |||||
| Vizaj, tèt ak kou | |||||
| Ògán dijesyon (kraze ak vale manje) | |||||
| Ògán ki pwodui son | |||||
| Ògán ki pèmèt moun pran odè | |||||
| Aparèy respiratwa | |||||
| Aparèy kadyovaskilè a | |||||
| Ògán ki pèmèt moun pipi a | |||||
| Ògán dijestif yo jis rive nan mis dèyè a | |||||
| Endokrino zlezde | |||||
| Glann andokrin yo | |||||
| Aparèy defans yo (ematopoyetik ak iminolojik) | |||||
| Aparèy jenital ak repwodiksyon an | |||||
| Po | |||||
| Ògán sansiblite sipèfisyèl | |||||
| Kolòn vètebral | |||||
| Kaj torasik (kòtòf lestomak la) | |||||
| Manm siperyè dwat | |||||
| Manm siperyè goch | |||||
| Manm enferyè dwat | |||||
| Manm enferyè goch | |||||
| Tay : ......................... | Pwa : ......................... |
Evalyasyon fonksyonèl
| Eskò 2 : echèl ki endike kapasite yo |
|
| 0 |
Pa gen okenn difikilte pou fonksyone |
| 1 |
Malèz san gwo difikilte |
| 2 |
Enkapasite pou fonksyone ki mande èd teknik oubyen medikaman |
| 3 |
Enkapasite pou fonksyone ki mande sipò moun |
| 4 |
Enposibilite oubyen bezwen total sipò moun |
Lateralite : Dwatye |
Echèl |
|||||
| 0 |
1 |
2 |
3 |
4 |
||
| Pozisyon ak deplasman |
Rete kouche tou long | |||||
| Rete kanpe | ||||||
| Rete chita | ||||||
| Vire nan pozisyon kouche | ||||||
| Kouche epi leve chita | ||||||
| Chita epi kanpe | ||||||
| Mache oubyen deplase orizontalman | ||||||
| Kouri | ||||||
| Leve kanpe | ||||||
| Kenbe ekilib kò a (ris pou tonbe) | ||||||
| Manyen Kenbe |
Pran avèk men dwat | |||||
| Pran avèk men goch | ||||||
| Deplase men dwat | ||||||
| Deplase men goch | ||||||
|
Kominikasyon
|
Oral | |||||
| Ekri | ||||||
| Lòt fòm kominikasyon | ||||||
| Tande nan zòrèy goch | ||||||
| Tande nan zòrèy dwat | ||||||
| Wè nan je dwat | ||||||
| Wè nan je goch | ||||||
|
Entèlijans Santiman |
Memwa | |||||
| Lojik nan rezònman | ||||||
| Kapasite pou aprann | ||||||
| Oryantasyon nan tan ak nan espas | ||||||
| Konpòtman | ||||||
| Afektivite | ||||||
| Kontole dechè yo |
Kenbe pipi | |||||
| Kenbe twalèt | ||||||
| Seksyalite Fè pitit |
Gen relasyon seksyèl | |||||
| Fè pitit | ||||||
| Ka fè efò ak kò | ||||||
| Moulen / mastikasyon | ||||||
| Deglitisyon (vale manje) | ||||||
| Touse san pwoblèm | ||||||
| Pwoteksyon po kont agresyon | ||||||
| Somèy | ||||||
| Vijilans | ||||||
Evalyasyon moun nan nan divès sitiyasyon
| Eskò 3 : echèl ki endike rapò ak kondisyon moun nan nan divès sitiyasyon |
|
| 0 |
pa genyen difikilte |
| 1 |
jèn oubyen malèz san limitasyon ou kapab mezire |
| 2 |
andikap ki mande sèlman yon èd teknik |
| 3 |
andikap ki mande sipò moun an pati |
| 4 |
andikap total kote moun nan depann nèt sou sipò lòt moun |
| Echèl |
||||||
| 0 |
1 |
2 |
3 |
4 |
||
| Aksyon lavi toulèjou |
Manje ak bwè | |||||
| Ale nan twalèt | ||||||
| Fè twalèt li | ||||||
| Abiye epi dezabiye tèt li Pati siperyè kò a Pati enferyè kò a |
||||||
| Rele nan telefòn si ou angaje | ||||||
| Kouche sou kabann epi leve pou kont ou | ||||||
| Deplase nan kay | ||||||
| Fè travay nan kay | ||||||
| Ranmase bagay atè | ||||||
| Ekri | ||||||
| Rele nan telefòn | ||||||
| Byen kontwole bidjè ou | ||||||
| Pran medikaman | ||||||
| Sòti epi antre lakay ou | ||||||
| Monte epi desann yon eskalye oubyen yon pant | ||||||
| Ale nan mache epi fè aktivite deyò ou abitye fè | ||||||
| Pran machin piblik | ||||||
| Itilize machin prive | ||||||
| Vi afektif ak sosyal |
Genyen bonjan afeksyon pou fanmi an | |||||
| Genyen bonjan afeksyon pou zanmi ak vwazen | ||||||
| Pratike lwazi | ||||||
| Pratike aktivite sosyal ki pa pwofesyonèl | ||||||
| Vi |
Mennen yon aktivite ki genyen rapò ak pwofesyon oubyen fòmasyon | |||||
| Ale pou kont ou nan travay osinon lekòl | ||||||
| Ale nan travay osnon nan lekòl pou kont ou | ||||||
| Genyen bon jan relasyon ak kòleg osinon kamarad ou | ||||||
Eta aparans ak bèlte |
Lòt yo wè ou yon jan ki pa parèt bèl : 1 : vag osnon diskrè 2 : modere - ki konpanse ak fent, makiyaj, rad… 3 : Enpòtan avèk modifikasyon nan konpòtman antouraj la 4 : Trè enpòtan : lavi nan sosyete a pa di li anyen |
|||||
| Bezwen swen sante |
Li bezwen pwofesyonèl pou ba li swen : 1 : yon fwa pa mwa 2 : yon fwa pa semèn 3 : plizyè fwa pa semèn 4 : chak jou |
|||||
Evalyasyon sa moun nan panse sou sitiyasyon andikap l’ap viv la
| Eskò 4 : echèl ki endike opinyon moun nan sou maladi a |
|
| 0 |
Pa genyen chanjman nan konpòtman li |
| 1 |
Maladi a pa genyen twòp efè sou li |
| 2 |
Maladi a genyen efè mwayen sou li |
| 3 |
Maladi a genyen efè enpòtan sou li |
| 4 |
Maladi a genyen efè trè enpòtan sou li |
Kòmantè evalyatè a ak moun li evalye a |
0 |
1 |
2 |
3 |
4 |
|
| Opinyon sou kondisyon ki fè li ap viv nan sitiyasyon andikap | ||||||
| Opinyon sou chanjman ki fèt nan kò li (èske li santi li diferan ?) | ||||||
| Opinyon sou kapasite pou li fonksyone (eskè li santi li diminye ?) | ||||||
| Opinyon sou sitiyasyon andikap li rankontre (èske li panse yo mete li sou kote nan sosyete a ?) | ||||||
| Opinyon li sou posiblite pou li evoliye epi reyadapte l’nan sitiyasyon an | ||||||
| Soufrans : Ki sòti nan ògán yo Ki sòti nan panse / lespri |
Echèl ki endike tout eta moun nan
| 0 |
Okenn soufrans ni difikilte pou fonksyone |
| 1 |
Tou piti : malèz, soufrans. |
| 2 |
Mwayen : limitasyon total aktivite a epi separasyon aktivite a an plizyè pati osnon li depann de medikaman, sipò teknik oubyen adaptasyon anviwònman moun nan san li pa bezwen èd moun. |
| 3 |
Gwo : gwo limitasyon aktivite yo, nesesite sipò moun an pati (ankourajman, lòt èd). |
| 4 |
Gwo anpil : li depann anpil de sipò lòt moun. |












